Spoločné vyhlásenie európskych telekomunikačných združení k návrhu zákona o digitálnych sieťach (Digital Networks Act)

Európska komisia pripravuje nový zákon o digitálnych sieťach (Digital Networks Act), ktorý má upraviť pravidlá prístupu k digitálnym infraštruktúram. V rámci tohto procesu vyzvala na predkladanie názorov a dôkazov. 

Viaceré významné európske telekomunikačné združenia, vrátane Telekomunikačnej únie Slovenskej republiky, vydali spoločné verejné vyhlásenie, v ktorom vyjadrujú svoje zásadné výhrady voči návrhu Európskej komisie, ktorý by mohol vážne poškodiť trhovú súťaž a nepriaznivo ovplyvniť spotrebiteľov v celej Európe. Združenia vyzývajú Komisiu, aby tento návrh prehodnotila a zachovala existujúce pravidlá, ktoré v uplynulých desaťročiach zabezpečovali optimálne podmienky pre rozvoj telekomunikácií.

Medzi navrhovanými zmenami je aj výrazné oslabenie doterajšieho systému regulácie, ktorý sa opiera o tzv. významnú trhovú silu (Significant Market Power, SMP). Tento systém bol dlhodobo základom pre podporu konkurencie a rozvoja telekomunikačných služieb v Európskej únii.

Navrhované zmeny vychádzajú z nesprávnych predpokladov, medzi ktoré patria:

·     neobjektívne hodnotenie stavu digitálneho pripojenia v Európe, najmä pokrytia optickými vláknami (full fibre) a 5G sieťami,

·     nepresné chápanie účelu zákona o gigabitovej infraštruktúre (Gigabit Infrastructure Act), ktorý slúži na podporu budovania infraštruktúry, ale nie je vhodný na nahradenie regulácie prístupu.

Zmena pravidiel by mohla vážne ohroziť existujúci vyvážený systém, ktorý zabezpečuje podporu konkurencie a technologický pokrok. Mohlo by to brzdiť rozvoj nových služieb, ako sú cloudové riešenia, edge computing, budúce 6G siete či umelá inteligencia (AI). Tiež by to mohlo znížiť dôveru investorov a zvýšiť neistotu na trhu.

1. Skutočný stav digitálneho pripojenia v Európe

Napriek tvrdeniam, že digitálne siete v Európe zaostávajú, správa „Stav digitálneho desaťročia 2025“ jasne ukazuje výrazný pokrok ku koncu roku 2024:

·     Pokrytie veľmi vysokokapacitnými sieťami (VHCN) dosahuje v priemere 82,5 % v EÚ;

·     Pokrytie optickými vláknami (full fibre) dosahuje už 69,2 % budov, pričom sa neustále zvyšuje (63,9 % na konci roku 2023, 42,8 % v roku 2020);

·     Celkové pokrytie 5G sieťou je 94 %;

·     Pokrytie 5G v pásme 3,4–3,8 GHz dosahuje 67,7 % (oproti 51 % na konci roku 2023).

Tieto čísla potvrdzujú, že súčasný regulačný rámec pomáha rozvoju infraštruktúry.

Na druhej strane, využívanie vysokokapacitných sietí, najmä pripojenia FTTH (optické vlákno až ku koncovému používateľovi), je zatiaľ nízke a nerovnomerne rozložené v celej Európe.

Táto situácia však nie je krízou, ktorá by ospravedlňovala znižovanie regulácie založenej na princípe významnej trhovej sily (SMP). Neexistujú dôkazy, že Komisiou navrhované zmeny by priniesli lepšie výsledky. Práve naopak, stabilná regulácia je kľúčová pre dôveru investorov, zdravie digitálneho ekosystému a pre zabezpečenie potrieb spotrebiteľov, firiem a verejných inštitúcií.

Je tiež dobré pripomenúť, že podobné obavy Komisia vyjadrila už v roku 2013 pri návrhu balíka Telekomunikačný jednotný trh, ktorý však zákonodarcovia nakoniec neschválili. Vtedy sa sektor tiež považoval za zaostávajúci.

Napriek tomu sa v rámci súčasnej regulácie podarilo úspešne nasadiť dve generácie mobilných technológií – 4G a 5G – a investovať stovky miliárd eur do výstavby vysokokapacitných sietí, ktoré dnes máme. Rozširovanie týchto sietí je priamym dôsledkom predvídateľného, primeraného a súťažou založeného regulačného prostredia.

2. Otázne uprednostňovanie rovnakých (symetrických) opatrení

Európska komisia navrhuje, aby regulácia založená na princípe významnej trhovej sily (SMP) bola použitá až ako „posledná možnosť“, teda len v prípade, že sa najskôr vyčerpajú rovnaké, tzv. symetrické opatrenia – napríklad tie podľa zákona o gigabitovej infraštruktúre (GIA) alebo iné už platné pravidlá prístupu.

Takýto prístup je zásadným odklonom od doterajších regulačných princípov. Namiesto cieleného a podloženého zásahu proti dominantným hráčom na trhu by sa aplikoval jednotný režim na všetkých prevádzkovateľov bez ohľadu na ich skutočnú trhovú silu.

Navyše, takéto presunutie dôrazu na symetrickú reguláciu je v rozpore so základnými princípmi súťažného práva EÚ. Podľa nich majú prevádzkovatelia s významnou trhovou silou zvláštnu zodpovednosť nezasahovať do spravodlivej súťaže.

Opustenie tohto princípu by prinieslo právnu neistotu a mohlo by porušiť princípy primeranosti a právnej istoty, ktoré sú zakotvené v európskom práve.

3. Prečo zákon o gigabitovej infraštruktúre (GIA) nie je vhodnou náhradou regulácie

Zákon o gigabitovej infraštruktúre bol vytvorený ako nástroj na znižovanie nákladov a podporu budovania sietí, nie na riešenie hlbších problémov súťaže na trhu. Jeho obmedzený rozsah a výnimky môžu umožniť dominantným prevádzkovateľom ešte viac upevniť svoje postavenie, namiesto toho, aby zabezpečil spravodlivý a otvorený prístup pre všetkých.

Naopak, Európsky kódex elektronických komunikácií (EECC) poskytuje vyspelý, právne pevný a cielene zameraný regulačný rámec. Tento rámec umožňuje národným regulačným orgánom zavádzať povinnosti na základe dôkladnej analýzy trhu, hlavne tam, kde operátori majú významnú trhovú silu (SMP). EECC sa zameriava na kľúčovú infraštruktúru, ako sú káblové kanály a stĺpy, ktoré sú najčastejšie pod kontrolou dominantných spoločností. Ak tieto budú môcť obmedzovať prístup k týmto káblovým kanálom a stĺpom a zamietať veľkoobchodný prístup, a zároveň budú mať voľnosť v potláčaní konkurencie, utrpí tým súťaž. To by sa negatívne prejavilo na kvalite služieb pre európskych spotrebiteľov, firmy a verejné inštitúcie, ktoré doteraz z existujúceho regulačného rámca profitovali.

4. Stabilný, na dôkazoch založený regulačný rámec

Európsky kódex elektronických komunikácií (EECC) je neutrálny voči technológiám a navrhnutý tak, aby sa prispôsoboval meniacim sa trhovým podmienkam. Navyše sa regulácia zavádza len vtedy, ak chýba efektívna súťaž. Ak sa konkurencia zlepší, regulácia sa postupne uvoľňuje.

Tento princíp viedol k postupnému znižovaniu počtu regulovaných trhov – z 18 v roku 2003 na len 2 podľa odporúčania Komisie v roku 2020.

Nahradenie tohto účinného režimu neotestovaným systémom všeobecných symetrických pravidiel by vážne ohrozilo dôveryhodnosť regulačného prostredia EÚ. Zároveň by to porušilo dlhodobý záväzok voči investorom – práve v čase, keď prebiehajú významné investičné cykly – pretože by to znamenalo meniť pravidlá uprostred investičného obdobia, čím by sa podkopala právna istota a stabilita regulácie, ako aj záväzok EÚ robiť rozhodnutia na základe dôkazov.

Takýto prístup by poškodil reputáciu EÚ ako miesta pre dlhodobé investície do infraštruktúry – práve v čase, keď sú tieto investície kľúčové nielen pre dosiahnutie digitálnych cieľov Európy, ale aj pre podporu technológií potrebných pre nové inovácie ako cloud computing, edge computing, 6G siete a umelú inteligenciu.

Konkurencia je pritom nevyhnutným predpokladom pre medzinárodnú konkurencieschopnosť. Strach z kanibalizácie starších obchodných modelov zostáva jednou z najväčších prekážok pre inovácie.

5. Konsenzus zainteresovaných strán a demokratická legitimita

Návrhy Komisie prichádzajú napriek rozsiahlym verejným konzultáciám, ktoré zahŕňali:

·     Prieskumnú konzultáciu vo februári 2023;

·     Konzultáciu ku Bielej knihe vo februári 2024;

·     Cielené dotazníky v januári a júli 2025 ako súčasť troch podporných štúdií.

Tieto konzultácie priniesli široké a jednotné obavy ohľadom navrhovaného smerovania regulácie prístupu, ktoré vyjadrili:

·     Európsky orgán pre reguláciu elektronických komunikácií (BEREC);

·     Všetkých 27 členských štátov EÚ, prostredníctvom záverov Rady k Bielej knihe (december 2024);

·     Mnohé zainteresované skupiny zo spoločnosti, podnikateľského sektora a technickej komunity, vrátane podpísaných združení.

Tieto obavy zatiaľ neboli zohľadnené ani riešené.

6. Naša výzva na konanie

My, podpísané združenia zastupujúce podnikateľskú a technickú komunitu, vyzývame Európsku komisiu, aby:

·     Zastavila navrhované zmeny v regulácii prístupu podľa zákona o digitálnych sieťach (DNA);

·     Zachovala súčasný ex-ante regulačný rámec založený na princípe významnej trhovej sily (SMP) podľa Európskeho kódexu elektronických komunikácií (EECC), bez jeho zjednodušovania;

·     Dodržiavala princípy právnej istoty, primeranosti a podpory konkurencie, ktoré Európe a jej občanom priniesli významné benefity.

Zároveň vyzývame členské štáty EÚ a poslancov Európskeho parlamentu, aby zabezpečili, že tieto obavy a návrhy budú plne zohľadnené v nadchádzajúcom legislatívnom procese.

7. Záver

Regulácia telekomunikácií v Európskej únii počas viac ako tridsiatich rokov priniesla lepšie výsledky, nižšie ceny, vyššiu kvalitu sietí a služieb, stabilné investície a neustále inovácie. Európa vyniká v porovnaní so svetom v kombinácii rozvoja gigabitových sietí, ich využívania spotrebiteľmi aj profesionálmi, a zároveň v dostupnosti pre európskych zákazníkov a firmy.

EÚ by mala podporiť rozšírenie moderných sietí, povzbudiť súkromné investície a zabezpečiť spravodlivé a konkurenčné prostredie pre občanov a podniky.

Úspech spočíva v rovnováhe medzi trhovými silami a primeranou, na dôkazoch založenou reguláciou.

Opustenie tohto modelu v prospech nejasných a neoverených alternatív by ohrozilo digitálne ambície Európy a jej globálnu konkurencieschopnosť. EÚ musí zachovať to, čo funguje, a zmeny vykonávať iba tam, kde je to naozaj potrebné.

Základom tohto prístupu je spoločný záväzok klásť globálnu konkurencieschopnosť Európy na prvé miesto. Podpísané združenia zastupujú sektor elektronických komunikácií, ktorý podporuje inovácie, posilňuje všetky vrstvy európskej ekonomiky a zabraňuje upevňovaniu trhovej dominancie.

V dnešnom rýchlo sa meniacom digitálnom prostredí je nevyhnutné podporovať rôznorodosť účastníkov trhu – veľkých i malých. Podpora rozmanitosti produktov, služieb a obchodných modelov umožní EÚ využiť svoj plný inovačný potenciál, zabezpečiť odolný a konkurencieschopný trh a udržať si vedúcu pozíciu v globálnej digitálnej ekonomike.

Zoznam podpísaných združení (v abecednom poradí)

Associazione Italiana Internet Provider https://www.aiip.it/

Association des Opérateurs Télécoms Alternatifs https://www.aota.fr/

The Bundesverband Breitbandkommunikation e. V. https://brekoverband.de/

The european competitive telecommunications association https://www.ectaportal.com/

Internet Service Providers Austria https://www.ispa.at/

MVNO Europe http://mvnoeurope.eu/

Telecommunication Union of Slovak Republic https://www.tusr.sk/

Im Verband der Anbieter von Telekommunikations- und Mehrwertdiensten https://www.vatm.de/